Kolik brouků sežere za den jeden takový Brabec?

Nažeňte Brabce do lesů a bude po kalamitě

A což teprve takový Zahradník. Ten si umí s kůrovcem poradit.

Je to prosté způsob hospodaření se tu od 50 let nezměnil. Jednodruhové + stejnověké kultury jsou problém, potom se přidá výjimečně suché počasí a je hotovo.

Sucho je navíc umocněno způsobem hospodaření LČR, kdy vznikají 0,5 až 1 ha holoseče a při pohledu na ortofotomapu jsou lesy kde hospodaří stát jak šachovnice. Takže když se takto otevře les, tak do toho zasvítí a kůrovci už se oslabené stromy s nedostatkem vody neubrání.

Způsob hospodaření se změnil mj. likvidací lesních závodů.

Nemaji do toho vubec zasahovat, popadane stromy tam nechat, kurovce nechat at to vyzere, az nebudou co zrat, tak chcipne i kurovec, priroda sama zaridi casem rust novych stromu a celeho lesa, je to prirozeny stale se opakujici cyklus. Cyklus smrkoveho lesa je cca 300 let, aspon tak jsem to cetl na informacni ceduli v Tatrach, clovek ma ale pocit, ze musi do vseho zasahovat a vsechno ridit.

Tos rozštípnul. "... aspoň tak jsem to četl na informačních tabulích..."

Je to trest Boží.

Kdyby Bůh nechtěl, nestane se to.

Smrky se málo modlily?

už se těším až po vytěžení lukrativních míst přijde "výsadba" zábavních parků a penzionů

Těšit se můžete, ale je to hloupost. Pořád existuje něco jako ochrana lesnického půdního fondu a ze zákona má vlastník lesa povinnost vytěžený les opět zalesnit (tuším, že cca do 2 let).

Jezismarja, hodte na nej deku, to snad neni mozny, jak ten clovek keca! Za kurovce pry nemuzou bezzasahova pasma na Sumave, jo? A odkud se tedy ten kurovec v nasem lese na Sumave vzal, co? To jako emigroval z Nemecka nebo co? Uz 10 let s tim bojujeme, 10 let kacime alespon 2x rocne, ale vzdycky se objevi znovu. A jaky dotace na sanaci, ty vykuku? Jediny dotace, ktery jsou, jsou na novy sazenice, posledni roky 7 Kc na kus. Sazenice pritom stoji min. 15 Kc, obvykle okolo 20 Kc. Kde mate nejakou oplocenku nebo naklady na 6-10 let natirani malych stromku proti okusu, kde na koseni travy, bezu a ostruzin, aby ty stromky vubec mely sanci vyrust, kde naklady na tu samotnou praci s tim atd.?! Vykupni ceny dreva uz jsou tak nizko (500-600 Kc/m3, pred kalamitou to bylo 1800-2 tis.), ze stezi zaplatite jenom drevorubce a odvoz na pilu! A to jste rad, ze vubec sezenete nekoho, kdo je ochoten to drevo koupit!

Sakra chlape, nekecej o necem, o cem nemas vubec paru! Tohle neni politicky tema, na kterym si budes honit politicky body, tohle je fakt problem!

Ten kůrovec ale má poměrně malý dolet (uvádí se do kilometru) a potřebuje strom napadnout v roji. Takže jo, na Šumavě v těsné blízkosti té bezzásahové oblasti určitě napadl další les, ale určitě se z té Vaší Šumavy nedostal na druhou stranu republiky

Pri podobnej kalamite kôrovca v Tatrách som pochopil, ako to tým kôrovcom je. Upozorňujem, že nie som ekológ, len sa snažím si vždy vytvoriť z rôznych názorov svoj vlastný:

Z hľadiska prírody neexistujú "dobré" živočíchy či rastliny a ich protiklad škodcovia. Všetko čo prežilo desiatky a stovky miliónov rokov evolúcie, ich prežilo práve preto, že to má nejaký význam v prírode. Rozdelenie na "škodcov" a tých ostatných je ľudský konštrukt a takmer vždy je príčinou nešetrný zásah človeka do prirodzenej rovnováhy prírody.

Kôrovec má v prírode veľký význam - požiera staré a odumreté stromy, čim vytvára priestor pre rast nových. Problém s kôrovcom vznikol preto, že ľudia vytvorili monokultúry stromov a to hneď na 2 úrovniach, dá sa povedať že monokultúry na druhú.

Jednak sú lesy často monokultúrne z hľadiska vysadených druhov - napr. v Tatrách to boli smreky, a jednak - a to je ešte horšie, sú to monokultúry podľa veku - často boli stromy vysadené v tom istom čase. To jest stromy sú rovnako staré a navyše sú rovnakého druhu. Niečo takéto by príroda v našich končinách NIKDY nezariadila. Lesy sú takmer vždy zmiešané a samozrejme rôzneho veku. To zabezpečuje, že les oveľa lepšie odoláva kalamitám, či už v dôsledku vetra alebo kôrovca. V zmiešanom lese listnaté stromy vydržia oveľa väčší nápor vetra ako ihličnaté, pretože majú hlbšie korene. A tým tie ihličnaté stromy chránia. Odolnosť lesu dodávajú samozrejme aj stromy rôzneho veku - tie mladšie a menšie sú logicky odolnejšie. Navyše sa nemôže stať, že celý les je zrazu rovnako starý - dá sa povediac vhodný ako konzumácia pre kôrovca. Preto hrozí oveľa menšie nebezpečenstvo jeho premnoženia.

Jeho premnoženiu pomáhajú práve veterné kalamity, kedy ľahne veľká plocha lesov. Príroda to samozrejme zariadi po svojom: na zemi je veľké množstvo starého dreva, a to treba nejakým spôsobom odstrániť a zúžitkovať. Preto sa kôrovci premnožia. Bohužiaľ príroda "nevie", že pre ľudí to nie je vhodné riešenie tohto problému.

Necítim sa vôbec povolaný na to, aby som teraz vedel povedať, čo s kôrovcom robiť. Myslím si však, že viem či aspoň tuším, ako mu predchádzať v dlhodobom časovom horizonte - desiatok či stoviek rokov: nevytvárať monokultúry lesov - ani druhové, ani z hľadiska veku. Viem, že to nebude zase také pekné (čisto ihličnatý les je krajší ako zmiešaný), a ani ekonomicky efektívne (stromy, ktoré majú rovnaký vek a sú rovnakého druhu, sa logicky ťažia oveľa lacnejšie ako v zmiešanom lese). Ale predíde sa tým podobným kalamitám kôrovca ako v súčasnosti -vždy je niečo za niečo. Ľudia totiž stále a znovu "objavujú Ameriku": že v krátkodobom či strednodobom horizonte môžu znásilniť prírodu a vnútiť jej svoje vlastné pravidlá, ale v dlhodobom časovom horizonte sa to vždy obráti proti ním. Skrátka ak postavíte cestu a "zabudnete" vytvoriť priestor pre maličký, takmer bezvýznamný potôčik, aby mala voda kadiaľ tiecť, tak vám voda cestu skôr či neskôr podomelie a zničí.

Naházet do vody, Vodních ploch je zatim dostatek, dřevo neshnije a eventuelní brouci se utopí.

Treba to nechat tak a priroda si to do 100 rokov sama skoriguje. Netreba sa zbytocne do vsetkeho miesat.